Socializácia detí v MŠ

Pridal: | Publikoval na: január 4, 2021

 

Ako je to so socializáciou dieťaťa v materskej škole

Aj vy ste čakali, že vaše dieťa pôjde do škôlky, nájde si množstvo kamarátov, naučí sa požičiavať a deliť sa s hračkou, chápať druhých a brať ohľad na ich pocity? Bude citlivejšie, empatickejšie a vnímavejšie?  Lenže domov chodí raz vyrovnané, inokedy rozrušené, ktoré zrazu kričí po vás, trucuje, rozpráva takým štýlom, že mu občas ani nerozumiete? Nuž, pravdou je, že v škôlke sa deti síce naučia veľa, so socializáciou však potrebujú pomoc aj so strany rodičov , učiteľov a iných ľudí. Preto prirodzene predpokladáme, že ak necháme svojho drobca v kolektíve škôlkarov, nájde si tam svoje miesto, veľa nových kamarátov a jeho svet sa nádherne obohatí skúsenosťami, ktoré mu malá nukleárna rodina nemôže poskytnúť. Nuž, je to pravda, ale len z časti. Iste, na to, aby sme sa naučili vychádzať s ľuďmi, potrebujeme ľudí.

Otázka je – akých? Od škôlkarov chceme, aby sa naučili niekoľko základných zručností, ako napríklad sebaovládanie, empatiu, súcit, trpezlivosť, konštruktívny prístup k riešeniu problémov. Lenže toto všetko sa nenaučia, keď sa budú stýkať len so svojimi rovesníkmi. Do škôlky prichádzajú z domáceho prostredia deti, ktoré konajú impulzívne, nemajú dostatočné sociálne zručnosti, hnevajú sa, hádžu sa na zem, kričia, plačú, vyrábajú dramatické scény. Malé deti majú problém kontrolovať svoje emócie, nehovoriac o tom, ako veľmi sú spoločenské pravidlá vzdialené ich detskému svetu. Ak aj rozumejú emóciám iných, neberú ich do úvahy. Schopnosť ovládať svoje emócie a následný výstup sa začína prejavovať až vo veku sedem až desať rokov.

Preto si drobci síce dokážu navzájom poskytnúť množstvo sociálnych skúseností, no tým, že sa učia pozorovaní a napodobňovaním, preberajú jeden od druhého nielen pozitívne, ale aj negatívne vzorce správania. Navzájom si nie sú práve tými najvhodnejšími vzormi. Keď sa napríklad dieťa rozhodne požičať kamarátovi hračku, dospelý to zvyčajne ocení a pochváli ho. Tiež časom zistí, že požičané dostane naspäť. Lenže bez prítomnosti dospelej osoby dieťa vôbec nemusí zažiť pocit uspokojenia z pochvaly, lebo rovesník jeho štedrosť, samozrejme, neocení, ak ho k tomu nevedenú od malička v rodine.

Škôlka síce obohatiť život vášho dieťaťa, nadobudne nové vedomosti, zručnosti, no ak pod socializáciou chápeme proces učenia sa vychádzať s inými ľuďmi len v škôlke, tak to nestačí. U detí, ktoré prichádzajú do škôlky vo veľmi nízkom veku sa môže vyskytnúť problémové správanie. Dieťa pociťuje absenciu rodiča , prípadne súrodenca,  starostlivosť starých rodičov, čiže prítomnosť blízkej osoby aj keď si časom vytvorí vzťah s učiteľkou , deťmi a inými zamestnancami MŠ.

Socializácia teda znamená zaradenie sa do kolektívu, rešpektovanie sa navzájom napodobňovaním a identifikáciou najprv v rodine a neskôr v kolektíve škôlky. Prípravou dieťaťa na nové prostredie, nových ľudí je možné eliminovať možné stresové momenty.

Čo môžete urobiť?

  • Kľúčový moment je vyrovnať čas v škôlke s časom stráveným s pozornými a starostlivými rodičmi.

  • Pokiaľ je to vo vašich možnostiach, nenechávajte dieťa v škôlke príliš dlho, radšej mu ponúknite aj iné možnosti trávenia času, možno aj so starými rodičmi, spoločnými hrami, kde dieťa pozoruje vaše reakcie, prístup…

  • Buďte dieťaťu najbližším človekom. Rozprávajte sa s ním o pocitoch, emóciách a podporujte ho, nech si nájde aspoň jedného dobrého kamaráta .

  • Pravidelne komunikujte s učiteľkami, informujte sa, čo vaše deti v škôlke robia, koľko a akých kamarátov majú.

Spoločnou snahou ako rodičov, tak učiteliek je spokojné a usmievavé dieťa. Ako sa s našou pomocou dieťa socializuje v prostredí, v kolektíve MŠ, tak sa u neho naštartuje bezproblémové zaradenie sa do kolektívu v ZŠ a v ďalšom živote.





Komentáre sú uzatvorené.