Okienko pre rodičov

Projekt-S Adamkom za zdravím

 

Agresívne správanie detí

Žijeme v neustále sa meniacej spoločnosti, kde pribúdajú stresy a uponáhľaný život nás často vedie  k neprimeranému , sebeckému a niekedy až agresívnemu správaniu  sa.  Agresivita sa stáva čoraz častejšie problémom nielen v rodinách a na verejnosti, ale aj v školách. Donedávna to bol problém v ZŠ, dnes sa s ňou stretávame už aj v MŠ.

Agresivita – útočenie , napádanie proti veciam či osobám………..

Agresívny človek

  • svojím správaním sa snaží zvýšiť sebaúctu,
  • chce mať pocit moci nad ostatnými, má tendenciu ponižovať a zosmiešňovať druhých,

Typy agresivity:

  • Fyzická agresivita – u detí zahŕňa správanie ako sa biť, búchať, kopať, hrýzť, tlačiť, strkať, hádzať predmety…
  • Verbálna agresivita – používanie nepriateľských slov, urážanie, vyhrážanie, hnev, alebo zastrašovanie ďalšieho dieťaťa,
  • Nepriama agresivita– je to snaha poškodiť iné dieťa tým, že šíri klebety, ponižuje , snaží sa izolovať dieťa slabšie, plaché od kolektívu,

 V konečnom dôsledku  takéto dieťa ostáva osamelé, citovo zraniteľnejšie , má slabý sebaobraz, stráca príležitosť v medziľudských vzťahoch, stráca kontrolu nad sebou.

Agresivita u mladších detí nie je znamením zloby. Deti jednoducho použitím agresivity dostanú čo chcú, upútajú pozornosť na seba. Tieto prejavy sú prirodzené. Tak ako sa v rovnakom čase rozvíja agresivita, tak aj správanie, ktoré podporuje pozitívne sociálne interakcie. Medzi také správanie patrí priateľský úsmev, kamarátske gestá, komunikácia…. Úlohou rodičov , učiteľov a iných dospelých  je podporiť prirodzené detské správanie a zároveň odrádzať  od agresívneho správania.

Hlavným nástrojom  prevencie je výchova v rodine, v materskej škole, základnej škole. Viac počúvať dieťa, čo naštartuje jeho nežiaduce správanie, hľadať spoločné riešenie, postaviť ho do pozície druhého dieťa/ ako by si sa cítil, keby tebe robili zlo…./.

Empatia znamená vcítenie sa , vžívanie sa do situácie druhého človeka a úzko súvisí so schopnosťou počúvať. Podobne ako zlosť, hrôza a smútok aj empatia patrí do nášho základného biologického vybavenia. V MŠ najúčinnejším prostriedkom na zvládanie agresivity a podpory empatie je hra, ktorá je prirodzenou činnosťou, prosociálna a edukačná aktivita s premyslenými pravidlami na podporu upevňovania detského priateľstva, rešpektu, vyjadrenie citov, spolupatričnosť………………………

Dôležitú úlohu  pri formovaní osobnosti dieťaťa zohrávajú :

 v pozitívnom smere   – vzájomné konzultácie rodič- dieťa- učiteľ,   spoločné akcie, kde dieťa pozoruje správanie rodičov, učiteľov, ale aj rovesníkov…..

 v negatívnom smere – nevhodné agresívne počítačové hry, príbehy s podporou ovládania druhých…

Sme tu pre deti, koľko lásky im  dáme teraz my, toľko nám vrátia neskôr!

Desatoro pre rodičov novoprijatých detí:

1. Hovorte s dieťaťom o tom, čo sa v materskej škole robí a aké to tam je.

Môžete  si  k tomu  vziať  rozprávkovú  knižku  alebo  sa  porozprávajte s dieťaťom, ktoré už do materskej školy chodí ( s dieťaťom, ktoré do MŠ chodí rado, aby sa vaše dieťa nevystrašilo ak bude dieťa hovoriť zlé zážitky).Vyvarujte  sa  negatívnym  opisom  ako  „počkaj  tam  ťa  naučia poslúchať, tam sa s tebou nikto baviť nebude a nebude sa s tebou dohadovať“  a pod.  Skúste cestou do materskej školy zaujať dieťa rozprávkou alebo mu rozprávajte, čo budete robiť vy, kým sa bude hrať, čo vás čaká, keď poň prídete. Nestrašte ho nástupom do materskej školy a ani nedovoľte nikomu z okolia, aby ho podobným spôsobom zastrašoval (veď tam sa naučíš, tam ti ukážu, tam budeš musieť poslúchať). Dieťaťu sa tým už dopredu podsúva strach a obavy.

2. Veďte dieťa k samostatnosti

Veďte dieťa k samostatnosti a zvlášť v hygiene, obliekaní a v jedle. Nebude zažívať zlé pocity spojené s tým, že bude jediné, ktoré sa nevie umyť, obliecť, obuť alebo samo ísť na záchod.

3. Dajte dieťaťu najavo, že rozumiete jeho prípadným obavám z nástupu do MŠ…

Uistite ho, že mu veríte a že to určite zvládne. Zvýšite tak sebadôveru dieťaťa. Keď má dieťa chodiť do materskej školy rado, musí k nej mať kladný vzťah. Z toho dôvodu nikdy sa nevyhrážajte dieťaťu so škôlkou ( dieťa predsa nemôže mať rado niečo, čo mu predkladáme ako trest ) – vyhnite sa vyhrážaniu typu „ keď budeš zlostiť, tak ťa nechám v škôlke aj poobede alebo až do večera , veď tam sa naučíš, tam ti ukážu, tam budeš musieť poslúchať. Dieťaťu sa tým už dopredu podsúva strach a obavy.

4. Dajte dieťaťu so sebou niečo dôverné.

Dovoľte dieťaťu zobrať si obľúbenú hračku, plyšáka, šatku, knihu a pod. ( nie ale predmety, ktoré do MŠ nepatria, ako sú mobily, peniaze, kľúče, vreckové nožíky, líčidlá a pod. )

 5. Keď ale bude dieťa plakať, buďte prívetiví, ale rozhodní.

Rozlúčka s dieťaťom by sa nemala zbytočne preťahovať. Ale neodchádzajte od dieťaťa ani prirýchlo alebo tajne a ani v zlosti po hádke s dieťaťom. Nepúšťajte sa do veľkých rečí s učiteľkou hneď ráno. Ak vás zaujíma, ako sa darí vášmu dieťaťu, informujte sa radšej popoludní, pred odchodom z materskej školy. Pri nástojčivom plači až afektoch sa snažte dieťa odovzdať učiteľke čo najrýchlejšie, bez zbytočného dlhého lúčenia, tíšenia, prehovárania. Dajte mu na vedomie, že viete, že sa mu to nepáči, ale ubezpečte ho, že určite poň prídete.

6. Prispôsobte domáci denný režim.

  Je veľmi dôležité, aby ste zosúladiť usporiadanie dňa v rodine s jeho usporiadaním v MŠ . Oboznámte sa ako prebieha deň v materskej škole. Začiatok v materskej škole je pre deti telesne náročný a únavný. Deti rýchlo vyčerpajú svoje sily,pretože deň v MŠ je pre ne únavný. Bezprostredne po návšteve materskej školy dieťa potrebuje čas na odpočinok. Väčšie aktivity, ako veľký nákup, prechádzku po meste, návštevu ihriska a pod., by sme mali odložiť. U detí menej telesne zdatných musíme odhadnúť dĺžku pobytu v materskej škole, aby sme nezväčšovali ich zaťaženie.

7. Splňte svoje sľuby.

 Ak sľúbite dieťaťu, že si preňho prídete na obed, mali by ste na obed prísť. Ak ale nie ste si istí, tak mu radšej nič nehovorte a po dohode s učiteľkou preň na obed prídete. Mali by ste najmä v prvé dni vyzdvihovať dieťa zo škôlky čo najskôr, lebo nové deti ťažko znášajú, keď ostatní kamaráti už idú domov a ich rodič stále neprichádza. Najdôležitejšie je, aby rodič chodil v presne dohodnutom čase, aj keď to iste niekedy bude náročné. Dieťaťu to výrazne pomôže!

8. Urobte si jasno v tom ako prežívate nastávajúcu situáciu vy.

Deti dokážu veľmi citlivo poznať prejav strachu u rodičov. Platí tu to, že ak sa dokážete upokojiť vy, upokojí sa ajvaše dieťa. Ak máte strach z odlúčenia od dieťaťa a nie ste skutočne presvedčení o tom, že dieťa do MŠ chcete dať, tak by ste mali prehodnotiť nástup dieťaťa do materskej školy. Prípadne sa dohodnite, že dieťa bude vodiť ten,kto  s tým má menší problém ( otec, prípadne iný člen rodiny). Rodič by určite nemal prežívať pocity viny z toho, že dieťa je v materskej škole, ale vnímať  tento moment z pozitívnej strany. Vyvarovať sa musí aj prezentovaniu svojich obáv z toho, či dieťa vstup do materskej školy zvládne. Budúci škôlkar totiž napätie a strach vycíti a bude reagovať podobne ako jeho ustráchaná a vystresovaná mamička.

9. Za pobyt v materskej škole nesľubujte dieťaťu vopred žiadnu odmenu.

Dieťa prežíva stres nielen z toho, že je v MŠ bez rodičov a zvyká si na nové prostredie, ale pridá sa k tomu aj strach z toho, že ak zlyhá odmenu potom nedostane. Samozrejme, že ak deň v MŠ prebehne v pohode bez problémov nešetrite chválou a môžete to prípadne spolu doma osláviť zmrzlinou, alebo mu kúpte nejakú drobnosť. Materiálne odmeny by sa nemali stať pravidlom, pretože dieťa by si hračku alebo sladkosť vyžadovalo každý deň.

10. Porozprávajte sa s učiteľkou.

Pohovorte si s učiteľkou o možnostiach adaptačného programu pre dieťa ešte pred nástupom do MŠ ak viete, že pobyt vášho dieťaťa v MŠ by bol problémom. Vždy je lepšie, ak o zvláštnostiach dieťaťa už dopredu poinformujete učiteľku, ako keby vás mala ona upozorniť na veci, ktoré sú vám známe, len ste ich nepovedali (napr. alergie, zlozvyky, cumlík, palček v ústach, obhrýzanie nechtov a pod.). Komunikujte s učiteľkou s úsmevom. Ak máte výhrady k jej prístupu k dieťaťu, nikdy to neriešte v prítomnosti dieťaťa.

Všetko čo naozaj potrebujem vedieť, som sa naučil v materskej škole.“

(Robert Fulghum)

 

Predprimárna výchova predstavuje rovnocennú súčasť výchovno-vzdelávacej sústavy. Na výchove sa podieľajú nielen rodičia, ale aj škola a spoločnosť. Štátny vzdelávací program určuje kompetencie, ktoré by dieťa malo zvládať pred vstupom do základnej školy. V našej materskej škole pracujeme podľa Školského vzdelávacieho programu „Motýlik“, ktorí je vypracovaný tak, aby tematické celky rozvíjali všestrannosť osobnosti dieťaťa pútavou formou, projektami, akciami… Chceme zabezpečiť plynulý prechod dieťaťa z materskej školy  do základnej školy s vedomím, že majú potrebu naďalej sa vzdelávať, rozvíjať tvorivosť, svoju jedinečnú osobnosť, riešiť samostatne úlohy a nebrať učenie a školu ako povinnosť.

Chceme byť rešpektovanou, konkurencieschopnou vzdelávacou inštitúciou, ktorej prioritou je poskytovanie kvalitných výchovno-vzdelávacích aktivít  postavených na dobrej spolupráci rodiny a školy.

Nielen deti, ale aj rodičia majú čudný pocit, plný očakávaní, pochybnosti, ak  dieťa ide prvýkrát do materskej školy. Ak sa rozhodnú rodičia dať dieťa do MŠ mali by dôverovať učiteľkám, že sa postarajú o ich dieťa po všetkých stránkach. Je prirodzené, že dieťa prichádza z domáceho prostredia so svojimi návykmi, domácim režimom, z kruhu svojich najbližších. Pred vstupom do kolektívu je potrebné dieťa motivovať k tomu, aby sa tešilo , že bude chodiť do škôlky.

Sú dva prístupy k tomu, ako „dávať“ dieťa do materskej školy.

Prvý vychádza z toho, že najlepšie je odviesť dieťa do škôlky, rozlúčiť sa, pripomenúť mu, že prídete popoludní, keď sa pohrá a oddýchne si. Dieťa, ktoré dôveruje rodičom, má otvorený vzťah, komunikujú spolu o škôlke, čo sa naučí, bez obáv zostáva v kolektíve.

Druhým prístupom je využiť adaptačný pobyt,  to znamená, nechať dieťa zo začiatku len na dopoludnie, aby si zvyklo na nové prostredie a až potom ho nechať na celý deň. Tu si však treba uvedomiť, že dieťa takúto možnosť odchodu z materskej školy môže cielene zneužívať vo svoj prospech kedykoľvek, keď nebude chcieť ísť do škôlky. Je na rodičoch, aby odhadli spôsob začlenenia svojho dieťaťa do kolektívu bez stresujúcich chvíľ, ktoré by mohli ovplyvniť jeho duševný vývin.

Najlepšou alternatívou je postupne dieťa pripravovať a spolu s ním sa tešiť na nových kamarátov, čo všetko bude robiť s pani učiteľkami. Ubezpečiť dieťa, že pani učiteľka je ta, ktorá ho  s láskou príjme, bude ho chrániť, mojkať, hrať sa ním, kým preňho príde najlepšia mamka.

Spokojné dieťa =  spokojný rodič = spokojný učiteľ, čo viac si možno priať.